Pred mnohými rokmi som sa z rozmaru rozhodol prihlásiť na tento Twitter (dnes: „X“). Tam som sedel v celkom novej elektrickej jednotke Českých dráh s Wi-Fi a v duchu som si hovoril, že „železničná trať“ je pochybné, ale hodné meno.
O mnoho rokov neskôr: Sedím vtedy so svojou priateľkou vo viedenskej kaviarni. K nášmu stolu prichádza žena a pýta sa, či by sme to tu chceli. Pomyslela som si: je skvelé, že sa tu manažérka osobne stará o blaho hostí, ale potom mi povedala: „Spoznala som ťa. Práve som povedala manželovi: tadiaľto je koľajnica! Chcel som byť, chcel by som ťa pozdraviť...“
Do konca roka 2019 som pracoval ako sprievodca a rušňovodič pre Deutsche Bahn. Nasledovníci mi vo vlaku priniesli cider, občerstvenie a malé prekvapenia. Toho roku som cestoval po Slovensku s deviatimi priateľmi, ktorých som spoznal na Twitteri a medzitým som spoznal veľa skvelých ľudí. Twitter spája – a ja sa snažím využiť náš spoločný záujem o železnice na to, aby som pomohol inšpirovať ešte viac ľudí k pestovaniu kultúry cestovania.
"V novom tisícročí budú veci pokračovať týmto smerom." (Foto: Marco Bereth)
V detstve ho fascinovali železnice
Pre mňa to bol veľmi klasický príbeh: nemali sme auto, a tak mi nezostávalo nič iné, len cestovať vlakom. Medzi moje prvé spomienky patria nočné jazdy vlakom na ostrov Rujana, kde bol môj otec nasadený ako stavebný vojak. Keď som cestoval s dedkom, vždy som mu čítal cestovné poriadky, pretože nevedel veľmi dobre čítať malé písmená.
Občas mi dovolili skontrolovať lístky aj vo vlaku. Neskôr som si vždy so sebou do školy nosila svoju hrubú učebnicu, aby som počas obedňajšej prestávky mohla dať na spolužiakov kontakt. Toto mierne šialenstvo som si do istej miery zachoval dodnes. Na rozdiel od iných čudákov však nestojím na tratiach a nečakám na dokonalú fotku, ale častým využívaním vlakov sa starám o to, aby jazdili aj naďalej.
„Mimochodom, neobmedzujeme právo cestujúceho vo vlaku vtlačiť sa do chodby plne obsadeného vlaku ICE ako 136. slede za veľa peňazí (Hartmut Mehdorn).
Od sprievodcu a rušňovodiča až po sprievodcu
Po škole ma nenapadlo nič iné: nikdy som si neodpustil, že som aspoň pár rokov nepracoval na železnici. Absolvoval som teda odborné vyučenie ako referent dopravnej služby a neskôr som pracoval ako sprievodca vo švábskych regionálnych vlakoch. A hoci som mal rád vtipné hlášky a kontakt so zákazníkmi, nakoniec som sa vyučil za rušňovodiča.
Odvtedy som bol takmer celý deň sám v kabíne rušňovodiča a vozil som vozne a lokomotívy po južných nemeckých provinciách vo dne v noci. Neskôr som si vyskúšal štúdium politológie, než som sa vrátil na železnicu ako šéf vlaku, tentoraz pre diaľkovú dopravu. Ale akokoľvek to bolo úžasné, táto doba takmer neponechala priestor mojej vášni, cestovaniu vlakom do rôznych európskych krajín. Odvtedy svojim hosťom ponúkam jazdy vlakom so sprievodcom.
Učebnica, voda z vodovodu a #windowsopen: to je všetko, čo potrebujete na šťastné detstvo.
Ak by ste chceli so mnou cestovať, pozrite si môj ročný program. Samozrejme Vás budem sprevádzať aj individuálne na výlete vlakom šitým na mieru podľa Vašich predstáv. A za malý príspevok na pivo vám pomôžem s rezerváciou lístkov a nájdením najlepšieho vlakového spojenia. Napíšte mi, teším sa na vašu správu.